Život Prešova
online
online
Predvianočné zamyslenie - príspevok pre motoristov
19.12.2005 Celý región
Sú tu opäť najkrajšie sviatky v roku - Vianoce. Čas, keď si väčšina ľudí akosi intenzívnejšie uvedomuje svoju spätosť so svojimi blízkymi, či známymi.\r\nJe to...Sú tu opäť najkrajšie sviatky v roku - Vianoce. Čas, keď si väčšina ľudí akosi intenzívnejšie uvedomuje svoju spätosť so svojimi blízkymi, či známymi.
Je to čas, keď sa za jedným stolom snažia stretnúť všetci rodinní príslušníci, viacerých generácií, . Tí ktorí na to z rôznych dôvodov nemajú príležitosť počas celého roka i tí, ktorí sú spolu dennodenne a táto rutina je pre nich stále rovnakou vzácnosťou.
S nástupom tohto prechodového obdobia, po ktorom prichádza zima, je spojené citeľné ochladenie, mráz a v mnohých prípadoch nepredvídateľné aj keď očakávané sneženie. Po ostatné roky patrilo v tomto období už tradične k nášmu slovenskému folklóru aj uťahovanie si z práce organizácií zabezpečujúcich údržbu pozemných komunikácií – cestárov, ktorých vraj zima zasa prekvapila a s posypávaním a odhŕňaním ciest začali až keď už naozaj išlo do tuhého...
Odhliadnuc od pravdivosti takýchto skreslených predstáv a „ vtipných“ narážok na ľudí zodpovedných za každodennú zjazdnosť ciest, ktorí sú mimochodom aj vzhľadom na často krát zastaralé vozové parky a nedostatočné finančné zabezpečenie v potrebnom nasadení, začíname si aj my postupne uvedomovať vážnosť situácie a postupne pripravovať svoje „ tátoše“ na blížiacu sa zimu.
Tí zodpovednejší majú svoje autá už dávno „ prezuté“ a dotankované zodpovedajúcimi prevádzkovými kvapalinami, takže ich mráz, či zasnežená vozovka nedokáže zaskočiť. Stále sa však medzi nami nájde ešte dosť odvážlivcov (aj keď na ich pomenovanie by bol vhodnejší skôr iný výraz), ktorí z nepochopiteľných dôvodov vyrážajú na cesty s nevyhovujúcim technickým stavom svojich vozidiel, skúšajúc šťastie vo forme bezpečného dojazdu do cieľa a vyhnutiu sa policajnej hliadke.
Tento rok však v priebehu niekoľkých ostatných dní v mnohých rodinách zamrzlo nielen čelné sklo na aute, ale aj úsmev na tvári... Ide najmä o prípady keď sú spôsobené tragické dopravné nehody. Spoločným faktorom u viacerých z nich však nebola nezjazdná cesta, ale už chronicky známe neprispôsobenie svojho správania sa stavu cesty, situácii v cestnej premávke, svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, či iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Uvedená povinnosť je v spojení s na toto obdobie nevyhovujúcim stavom dezénu pneumatík akousi ruskou ruletou v cestnej premávke.
Žiaľ, ako vidno, hráčmi takejto „ adrenalínovej zábavy“ sú nielen nezodpovední vodiči a s nimi ich spolujazdci, ale nedobrovoľne často krát aj ostatní účastníci cestnej premávky. Hľadať vinu v zjazdnosti cesty je po spôsobenej dopravnej nehode v mnohých prípadoch chabým a najmä neférovým pokusom o ospravedlnenie vlastného zlyhania, vychádzajúcim zo zúfalstva nad spôsobenými následkami.
Nie, cestári ani tentoraz nezaspali. Sú pripravení plniť si svoje povinnosti a aj si ich plnia. Pýtam sa však za vodičov – sme MY dostatočne pripravení na úskalia tohto prechodného počasia a nastávajúcu zimu? Plníme si ako vodiči zodpovedne svoje povinnosti? Urobili sme naozaj všetko pre to, aby naše cesty aj v týchto podmienkach prebehli bezpečne a mali svoj cieľ?
Iste si všetci prajeme, aby sme aj tento rok zasadli k vianočnej tabuli spolu so svojimi blízkymi a aby pri nej vinou nejakej tragickej dopravnej nehody nezostalo neobsadené miesto. Pretože, čo možno s určitosťou povedať je, že nikto z nás nie je pripravený na jednu vec – na stratu života. Svojho, ani života niekoho blízkeho, ba ani úplne cudzieho človeka, ktorý je spolu s nami každodenne rovnocenným účastníkom cestnej premávky.
V dnešnej dobe, kedy je ľudstvo sužované množstvom rôznych civilizačných chorôb, narastajúcim množstvom prírodných katastrôf, či iných ťažko ovplyvniteľných a nevyspytateľných javov podstatne zasahujúcich do našich životov a zdravia, bolo by načase konečne sa hlbšie zamyslieť nad svojim každodenným správaním sa vo vzťahu k sebe i druhým, a to i na poli cestnej premávky. Tak, aby v čo najmenšej miere pribúdalo pri cestách krížikov, ktoré sú nemým mementom tragickej udalosti, keď celkom zbytočne vyhasne ľudský život.
Blížiace sa sviatky pokoja budú tak aj tento rok v mnohých rodinách poznačené bolesťou nad takouto zbytočnou stratou. Minulosť, ani tú najbližšiu, už nik nedokáže vrátiť späť ani zmeniť. No je v moci každého z nás, a to nielen po zvyšné dni v roku ale i v ďalšej budúcnosti, prispôsobiť svoje konanie v úlohe vodičov či chodcov v cestnej premávke tak, aby sme obmedzili aspoň tragédie dopravných nehôd. Vráťme sa späť ku koreňom automobilizmu a podstate prepravy, keď jazda vozidlom spôsobovala ľuďom predovšetkým radosť a úžitok. Dnes však už akoby všetky superlatívy spojené s týmto výdobytkom techniky postupne nahrádzali obavy a strach, pretože z automobilov sa v rukách niektorých ich vodičov stávajú legálne držané zbrane spôsobujúce utrpenie a smrť.
Pracovníci Krajského dopravného inšpektorátu
KR PZ Prešov
Je to čas, keď sa za jedným stolom snažia stretnúť všetci rodinní príslušníci, viacerých generácií, . Tí ktorí na to z rôznych dôvodov nemajú príležitosť počas celého roka i tí, ktorí sú spolu dennodenne a táto rutina je pre nich stále rovnakou vzácnosťou.
S nástupom tohto prechodového obdobia, po ktorom prichádza zima, je spojené citeľné ochladenie, mráz a v mnohých prípadoch nepredvídateľné aj keď očakávané sneženie. Po ostatné roky patrilo v tomto období už tradične k nášmu slovenskému folklóru aj uťahovanie si z práce organizácií zabezpečujúcich údržbu pozemných komunikácií – cestárov, ktorých vraj zima zasa prekvapila a s posypávaním a odhŕňaním ciest začali až keď už naozaj išlo do tuhého...
Odhliadnuc od pravdivosti takýchto skreslených predstáv a „ vtipných“ narážok na ľudí zodpovedných za každodennú zjazdnosť ciest, ktorí sú mimochodom aj vzhľadom na často krát zastaralé vozové parky a nedostatočné finančné zabezpečenie v potrebnom nasadení, začíname si aj my postupne uvedomovať vážnosť situácie a postupne pripravovať svoje „ tátoše“ na blížiacu sa zimu.
Tí zodpovednejší majú svoje autá už dávno „ prezuté“ a dotankované zodpovedajúcimi prevádzkovými kvapalinami, takže ich mráz, či zasnežená vozovka nedokáže zaskočiť. Stále sa však medzi nami nájde ešte dosť odvážlivcov (aj keď na ich pomenovanie by bol vhodnejší skôr iný výraz), ktorí z nepochopiteľných dôvodov vyrážajú na cesty s nevyhovujúcim technickým stavom svojich vozidiel, skúšajúc šťastie vo forme bezpečného dojazdu do cieľa a vyhnutiu sa policajnej hliadke.
Tento rok však v priebehu niekoľkých ostatných dní v mnohých rodinách zamrzlo nielen čelné sklo na aute, ale aj úsmev na tvári... Ide najmä o prípady keď sú spôsobené tragické dopravné nehody. Spoločným faktorom u viacerých z nich však nebola nezjazdná cesta, ale už chronicky známe neprispôsobenie svojho správania sa stavu cesty, situácii v cestnej premávke, svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, či iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Uvedená povinnosť je v spojení s na toto obdobie nevyhovujúcim stavom dezénu pneumatík akousi ruskou ruletou v cestnej premávke.
Žiaľ, ako vidno, hráčmi takejto „ adrenalínovej zábavy“ sú nielen nezodpovední vodiči a s nimi ich spolujazdci, ale nedobrovoľne často krát aj ostatní účastníci cestnej premávky. Hľadať vinu v zjazdnosti cesty je po spôsobenej dopravnej nehode v mnohých prípadoch chabým a najmä neférovým pokusom o ospravedlnenie vlastného zlyhania, vychádzajúcim zo zúfalstva nad spôsobenými následkami.
Nie, cestári ani tentoraz nezaspali. Sú pripravení plniť si svoje povinnosti a aj si ich plnia. Pýtam sa však za vodičov – sme MY dostatočne pripravení na úskalia tohto prechodného počasia a nastávajúcu zimu? Plníme si ako vodiči zodpovedne svoje povinnosti? Urobili sme naozaj všetko pre to, aby naše cesty aj v týchto podmienkach prebehli bezpečne a mali svoj cieľ?
Iste si všetci prajeme, aby sme aj tento rok zasadli k vianočnej tabuli spolu so svojimi blízkymi a aby pri nej vinou nejakej tragickej dopravnej nehody nezostalo neobsadené miesto. Pretože, čo možno s určitosťou povedať je, že nikto z nás nie je pripravený na jednu vec – na stratu života. Svojho, ani života niekoho blízkeho, ba ani úplne cudzieho človeka, ktorý je spolu s nami každodenne rovnocenným účastníkom cestnej premávky.
V dnešnej dobe, kedy je ľudstvo sužované množstvom rôznych civilizačných chorôb, narastajúcim množstvom prírodných katastrôf, či iných ťažko ovplyvniteľných a nevyspytateľných javov podstatne zasahujúcich do našich životov a zdravia, bolo by načase konečne sa hlbšie zamyslieť nad svojim každodenným správaním sa vo vzťahu k sebe i druhým, a to i na poli cestnej premávky. Tak, aby v čo najmenšej miere pribúdalo pri cestách krížikov, ktoré sú nemým mementom tragickej udalosti, keď celkom zbytočne vyhasne ľudský život.
Blížiace sa sviatky pokoja budú tak aj tento rok v mnohých rodinách poznačené bolesťou nad takouto zbytočnou stratou. Minulosť, ani tú najbližšiu, už nik nedokáže vrátiť späť ani zmeniť. No je v moci každého z nás, a to nielen po zvyšné dni v roku ale i v ďalšej budúcnosti, prispôsobiť svoje konanie v úlohe vodičov či chodcov v cestnej premávke tak, aby sme obmedzili aspoň tragédie dopravných nehôd. Vráťme sa späť ku koreňom automobilizmu a podstate prepravy, keď jazda vozidlom spôsobovala ľuďom predovšetkým radosť a úžitok. Dnes však už akoby všetky superlatívy spojené s týmto výdobytkom techniky postupne nahrádzali obavy a strach, pretože z automobilov sa v rukách niektorých ich vodičov stávajú legálne držané zbrane spôsobujúce utrpenie a smrť.
Pracovníci Krajského dopravného inšpektorátu
KR PZ Prešov
0
www.ZIVOTPO.sk
